Násilnosti páchané na ženách v DR Kongo

25. 06. 2009

Zdieľať

Neustále sa v správach ukazujú čísla koľko ľudí bolo zastrelených, koľko domov vypálených či vyrabovaných, koľko nových prípadov interne (v rámci krajiny) vysťahovaných ľudí, koľko znásilnených žien, či sa opäť šíri v utečeneckom tábore nejaká choroba a pod. Dôvody týchto činov sú celkom známe. 

Vojna, chudoba, nevzdelanosť, utrpenie. Vojna je len na východe krajiny, ale ostatné faktory ovplyvňujú celu krajinu.

Tieto faktory menia ľudí na zvery, ktoré si už ostatných vôbec nevážia a nepovažujú ich za rovnocenných. Samozrejme, to mám na mysli najmä vojakov a rebelov participujúcich denne na týchto zločinoch (CNDP a FDLR vojaci), no bohužiaľ i oficiálni konžskí vojaci sú aktívni a pritom ich úlohou je obyvateľstvo ochraňovať…

Po čase tieto hrozivé čísla však človek prestane vnímať akoby naozaj mal. Už nevidno jednotlivé príbehy a osudy ľudí, čísla narastajú každý deň do výšok. Panuje tu skôr beznádej, nevidno reálne východisko či možnosť zmeny. A preto je dobre z času na čas, aby sa našli ľudia ktorí prekonajú strach a prídu pred veľké obecenstvo a vyrozprávajú svoj strašidelný príbeh. 

Ja som sa rozhodla napísať Vám tento email, pretože som si minulú sobotu vypočula 5 príbehov. 5 konžských žien našlo odvahu prehovoriť a priblížiť nám realitu nielen cez čísla, ale cez ich konkrétne, ukrutné príbehy. 5 konžských žien ktoré boli znásilnené a zneužité neuveriteľným neľudským spôsobom. Tie príbehy boli hrozivé, nikto v sále sa neudržal aby nevyronil slzu či ich veľké more. Zočí voči sa už nedá skryť či ujsť pred faktami a pocitom zúfalstva. A to bolo cieľom, nech sa ľudia z vyšších postov, kde sa robia dôležité rozhodnutia, opäť vrátia späť mysľou k tým, komu v konečnom dôsledku pomáhajú a nech sa zmena udeje čím skôr. Lebo situácia je vážna a nezastavuje sa to. 

Ženy, ktoré sa stávajú obetami, sú nielen znásilnene väčšinou pred zrakmi svojich deti alebo skupinke militantov ktorí sa postupne prestriedajú, ale sú aj psychicky týrané. Ženu nútia opakovať rôzne potupné a degradujúce vyhlásenia, držia ju spútanú alebo v náročných pozíciách, neustále ju bijú, lámu kosti alebo inak týrajú a opakujú že je nič, len jedlom pre všetkých mužov tohto sveta, že nemá pravo na život ako ľudská bytosť. Ak je žena znásilnená, často to nebýva len raz. Už je „špinavá“ a tak i počas cesty do nemocnice sa stane že ju niekoľkonásobne opäť znásilnia. Zdravotné a psychické následky sú enormné.

Násilník dobre vie že žene ničí život, že bude vylúčená z komunity, že ju manžel opusti a vezme so sebou deti, že ostane úplne sama, bez financií či strechy nad hlavou…  Aj takto sa darí rebelom udržiavať vojnu a neprávosti v krajine, a podporujú ich nárast. Popri znásilnení militanti často vyrabujú domácnosť a usmrtia pred očami matky a ostatných detí, ako memento hrôzy, najmladšie z detí brutálnym spôsobom. Popritom opakujú že to všetko je ženina vina. 

Ako sa asi cíti tato žena po takomto útoku? …

Ďalším častým príkladom, už viac tolerovanej formy znásilnenia, je znásilnenie v domácnosti vlastným manželom. Veľa žien netuší čo to znamená, veď je to jej vlastný muž a tým pádom má právo na čo chce, kedy chce. Tak sú vychovávané. Ešte veľa treba urobiť v Kongu aby sa zmenila táto hrozná realita.  

Násilníci v Kongu nerobia vekové rozdiely, reportované sú prípady znásilnenia starých babičiek i maloletých dievčat (posledný prípad bolo 4 ročné dievčatko). Tu už zastáva rozum a človek sa už ani nevládze pýtať prečo…

Ako môže takto postihnutá žena ďalej žiť bez pomoci? Úloha priamo nemožná. Našťastie existujú manželia, ktorí neopustia svoje ženy, ktorí s ňou bojujú a pomôžu, v dobrom i zlom, tak ako si to sľúbili v kostole. Niekde pomáhajú neziskové organizácie, no často je žena so svojim problémom a zdravotnými komplikáciami sama, týmto aktom stratila svoj život. Osobne ich obdivujem že vládzu bojovať ďalej.

Ľudia v Kongu sú už z vojny a z chudoby veľmi unavení. Zdá sa že vláda, MONUC (mierové jednotky OSN, ktorých je v krajine 17tisic), či agentúry OSN nerobia dostatočné kroky. Vidina dosť pesimistická. Dokým sa však tieto násilnosti nezastavia, nezastaví sa ani pomoc, zdravotnícka asistencia či postupne vzdelávanie. Mávnuť rukou nemožno, treba vydržať. Ani týchto žien sa nikto nepýtal, či majú záujem zúčastniť sa…

Andrea Stránska, Magna koordinátor v Kongu (DRC).

Magna Deti v núdzi sa v Kongu predovšetkým zameriava na problém HIV/AIDS a podýživy. Popri týchto aktivitách plánujeme prevádzkovať starostlivosť takisto aj o ženy vystavené násiliu.


Aktuálne

Prečítajte si najnovšie správy z našich operácií vo svete.

Ako využívame finančné prostriedky?

97%
Program
2%
Fundraising
1%
Administratívne náklady