Aktuálne

Najnovšie správy, fotografie a videá dokumentujúce najhoršie humanitárne krízy sveta a činnosť MAGNA pri záchrane ľudských životov v ničivých konfliktoch a katastrofách.

26.10.2016 | Správy

MAGNA: Liečbu podvýživy často komplikujú predsudky voči „západnej“ medicíne

Kambodža | MUDr. Eva Vitáriušová počas vizity v MAGNA zdravotníckom centre. © MAGNA

MUDr. Eva Vitáriušová PhD, je detská lekárka na oddelení 2. Detskej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v BratislaveVenuje sa tiež pediatrickej endokrinológii a diabetológii, poruchám látkovej premeny a výživy. S humanitárnou organizáciou MAGNA spolupracuje na nastavovaní medicínskych liečebných štandardov, ako aj priamo v teréne na projektoch v krajinách ako Kambodža, Keňa či počas utečeneckej krízy v Európe. Na misiu do Kambodže prišla v júli 2007. V tom čase sa rozbiehal projekt obnovy detského oddelenia v nemocnici Chea Chumneas v provincii Kandal, súbežne s nutričným projektom pri existujúcich projektoch distribúcie liečby pre HIV pozitívnych pacientoch ako aj primárnej zdravotnej starostlivosti. V nasledujúcom rozhovore nám priblíži liečbu podvýživy a jej skúsenosti z projektu v Kambodži:

  1. Ako ste po medicínskej stránke pristupovali k liečbe podvýživy v Kambodži?

Nutričný projekt bol veľmi ambiciózny, ale právom. Jeho sila spočíva nielen v hospitalizačnej starostlivosti o podvyživené deti, ale zároveň v ďalšom pokračovaní, ktoré pozostávalo z usilovnej terénnej práce s celými rodinami. Jeho cieľom bolo dieťa v úvode zastabilizovať, ale  po zvládnutí akútneho stavu zapojiť rodinu, zorganizovať distribúciu nutričnej pomoci a tak predísť recidíve stavu.

  1. Môžete popísať, ako prebieha liečba podvyživeného dieťaťa?

Cieľom liečby podvyživeného dieťaťa je stabilizácia klinického stavu, úprava stavu výživy, čiže postupný vzostup telesnej hmotnosti a terapia pridružených komplikácií. Je to veľmi pomalý proces. Základným kritériom, či sa dieťa začne liečiť ambulantne alebo vyžaduje hospitalizáciu, je stanovenie závažnosti podvýživy. Ak musí ostať v nemocnici, začneme ho liečiť tzv. terapeutickým mliekom. Toto „mlieko“ má podľa Svetovej zdravotníckej organizácie presne určené energetické a nutričné zloženie, niekedy sme ho museli podávať sondou. Po krátkom intervale prechádzame na mlieko energeticky a nutrične výdatnejšie, pričom tento postup rešpektuje možné komplikácie z náhleho prísunu živín. Dávky sa postupne zvyšujú, podľa hmotnosti dieťaťa nakoniec môžeme pacienta prepustiť, pričom domov odchádza dieťa s tzv. Ready To Use Therapeutic Food (hotové energeticky výživné jedlo), ako napríklad BP-100. Každé podvyživené dieťa býva chronicky dehydratované, teda jeho obličky a srdce nepracujú tak ako u zdravého dieťaťa. Preto musíme veľmi opatrne zvyšovať prísun tekutín, aby sme nespôsobili zlyhanie srdca. Bezprostrednými komplikáciami sú tiež nízky cukor v krvi, zmeny v metabolizme minerálov, ktoré neliečené môžu poškodzovať mozog dieťaťa. Na druhej strane deti často trpia hnačkami, zápalmi dýchacích ciest a kože. Určitou špecifickou skupinou sú deti s tzv. kwashiorkorom. Je to stav spôsobený výrazným nedostatkom bielkovín v strave. Dieťa je celé opuchnuté, preto zdanlivo vyzerá ako dobre živené. Stav takýchto pacientov je v kontraste s ich zjavom kritický, lebo po zahájení liečby terapeutickými mliekami opuchy okamžite miznú a demaskujú sa všetky závažné komplikácie v plnej sile.

  1. S čím ste sa v teréne stretávali?

Pacienti a rodiny sú často jednoduchí, nevzdelaní ľudia, s určitými predsudkami voči "západnej" medicíne. Často sa stretávame s nedôverou voči lekárom a našim postupom, neraz uprednostnia neoverené "tradičné" liečebné postupy. Keď sa bariéra prelomí, sú to veľmi disciplinovaní a vďační pacienti. Výzvou sú aj hygienické podmienky v domácnostiach postihnutých rodín.

Ďalším úskalím našej práce je dostupnosť lekárskej pomoci a limitovaná dostupnosť terapeutických vyšetrení. Sú miesta, kde prakticky neexistuje odborná pomoc, navyše pacienti nemajú dosť finančných prostriedkov a samozrejme fyzickej sily prekonávať dlhú cestu do zdravotníckeho zariadenia. Ak aj nejaké v okolí je, často nemá logistické, vedomostné a materiálne vybavenie na pomoc pre podvyživené dieťa. V tomto smere však MAGNA vyvinula maximálne úsilie a zabezpečuje základné vyšetrenia priamo v provinčnej nemocnici a promptnú spoluprácu s lepšie vybavenými zariadeniami, aby sme liečbu zvládli.

  1. Čo ste si z misie z Kambodže odniesli?

Celý program ako taký a možnosť byť jeho súčasťou bol a je pre mňa obrovským príbehom. Jednotlivé osudy vyliečených detí sú inšpiráciou na ďalšiu prácu a  pomoc ostatným novým pacientom. Dojímavé boli aj príbehy samotných členov terapeutického kolektívu, včítane lekárov, sestier, terénnych pracovníkov, ktorí sa veľmi odovzdane venovali práci za neraz neľahkých podmienok. Bolo mi cťou pracovať s takými ľuďmi. 

Ďalšie príbehy

Na COVID doplatia najslabší, MAGNA im neprestáva pomáhať

Pandémia zasiahla bohatých aj chudobných. Vyspelé krajiny aj tie, ktoré trpia v humanitárnej kríze. Vo vyspelom svete sme sa zavreli do seba, posilnili zdravotníctvo, nakúpili prístroje aj ochranné prostriedky. V chudobných krajinách bol nástup pandémie pomalší. No o to väčšie môže mať následky na životy ich obyvateľov.

31.8.2020 | Hlasy z terénu

Skutoční hrdinovia: Konkrétni ľudia, konkrétne osudy.

„V roku 2002 sme v Kambodži v miestnych sirotincoch našli HIV pozitívne deti, ktoré boli priviazané k posteli, bez liekov a bez akéhokoľvek záujmu. To nás naštartovalo, začali sme ich príbehy nielen dokumentovať, ale tiež ich liečiť. Vytvorili sme systém, ktorý mnohým z nich zachránil život,“ hovorí o prvom projekte slovenskej zdravotníckej humanitárnej organizácie MAGNA jej spoluzakladateľ Martin Bandžák.

Libanon. Liečime tu a teraz.

Katastrofický výbuch v prístave hlavného mesta Bejrút si vyžiadal stovky mŕtvych, tisíce zranených a zasiahol do života každého obyvateľa. Humanitárna organizácia MAGNA v krajine lieči už roky a teraz pomáha aj obetiam katastrofy.

MAGNA NEZABUDLA NA ĽUDÍ POSTIHNUTÝCH KONFLIKTOM NA UKRAJINE

Po 7 rokoch konfliktu na východnej Ukrajine potrebuje humanitárnu pomoc 3,4 milióna ľudí. Pätina z tohto počtu sú deti a viac ako milión ľudí muselo opustiť svoje domovy.

Na COVID doplatia najslabší, MAGNA im neprestáva pomáhať

Pandémia zasiahla bohatých aj chudobných. Vyspelé krajiny aj tie, ktoré trpia v humanitárnej kríze. Vo vyspelom svete sme sa zavreli do seba, posilnili zdravotníctvo, nakúpili prístroje aj ochranné prostriedky. V chudobných krajinách bol nástup pandémie pomalší. No o to väčšie môže mať následky na životy ich obyvateľov.

31.8.2020 | Hlasy z terénu

Skutoční hrdinovia: Konkrétni ľudia, konkrétne osudy.

„V roku 2002 sme v Kambodži v miestnych sirotincoch našli HIV pozitívne deti, ktoré boli priviazané k posteli, bez liekov a bez akéhokoľvek záujmu. To nás naštartovalo, začali sme ich príbehy nielen dokumentovať, ale tiež ich liečiť. Vytvorili sme systém, ktorý mnohým z nich zachránil život,“ hovorí o prvom projekte slovenskej zdravotníckej humanitárnej organizácie MAGNA jej spoluzakladateľ Martin Bandžák.

Libanon. Liečime tu a teraz.

Katastrofický výbuch v prístave hlavného mesta Bejrút si vyžiadal stovky mŕtvych, tisíce zranených a zasiahol do života každého obyvateľa. Humanitárna organizácia MAGNA v krajine lieči už roky a teraz pomáha aj obetiam katastrofy.

MAGNA NEZABUDLA NA ĽUDÍ POSTIHNUTÝCH KONFLIKTOM NA UKRAJINE

Po 7 rokoch konfliktu na východnej Ukrajine potrebuje humanitárnu pomoc 3,4 milióna ľudí. Pätina z tohto počtu sú deti a viac ako milión ľudí muselo opustiť svoje domovy.

Vaše dary platia každý rok tisíce konzultácií, ošetrení a očkovaní.

Ako sa využívajú vaše dary
97%
zdravotnícke projekty

Náš web používa k analýze návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií.

Rozumiem